Jedlý hmyz je potravinou, ktorú na celom svete pravidelne konzumujú viac ako 2 miliardy ľudí. Pre nás na Slovensku je však stále novinkou, ktorú v EÚ nájdeme len od roku 2018. Ako to už s novými a neznámymi vecami býva, aj okolo jedlého hmyzu začalo vznikať veľa mýtov a poloprávd. Práve na tie najčastejšie mýty, ale aj fakty, ktoré sa šíria internetom, sme sa pozreli cez dostupné štúdie a vedecké články.

Na úvod je potrebné zadefinovať, o akých druhoch jedlého hmyzu sú tieto riadky. V komentároch a článkoch na sociálnych sieťach sa totiž často môžete stretnúť aj so zmienkou o dážďovkách, jedovatých mravcoch, motýľoch či dokonca pavúkoch, ktoré sú síce skutočne nebezpečné, avšak pre konzumáciu človekom schválené nie sú.

Legislatívne bol jedlý hmyz ako potravina bezpečná pre konzumáciu človekom Európskou úniou schválený 1.1. 2018 a odvtedy sa postupným uvoľňovaním dostali do obchodov len 4 špecifické druhy hmyzu v rôznych formách: ¹

• svrček domový (Acheta domesticus),
• múčiar obyčajný v štádiu larvy (Tenebrio molitor),
• koník sťahovavý (Locusta migratoria),
• potemník stajňový v štádiu larvy (Alphitobius diaperinus)

Aká je motivácia tvorcov článkov a komentárov miešať v jednom texte jedovaté chrobáky s jedlým hmyzom? Odpovedať môžu asi len oni sami, no výsledkom je šírenie dezinformácii, vyvolávanie strachu z neznámeho a nenávistné komentáre voči inštitúciám EÚ, ktoré sú za bezpečnosť potravín zodpovedné. Miešanie „hrušiek s jablkami“ je ale len prvým bodom nášho zoznamu. Tu je 10 z tých najčastejších tvrdení:

1. Jedlý hmyz je pre človeka jedovatý

Mýtus

V jednom z mýtov, ktoré kolujú internetom, sú spomenuté kryptotoxické a fanerotoxické druhy hmyzu a negatívne účinky ich jedu na ľudský organizmus. Čo maá spoločné tento jedovatý hmyz s jedlými druhmi hmyzu? Okrem toho, že spadajú do rovnakej triedy článkonožcov, absolútne NIČ.

Pre ujasnenie, niektoré druhy hmyzu môžu byť naozaj pre človeka jedovaté. A nie je ich málo. Jedovaté ale môžu byť aj niektoré druhy húb, rastlín či rýb, a nie je predpoklad, že kvôli existencii zelenej muchotrávky prestanete jesť šampiňóny, kvôli jedovatým bobuliam sa budete vyhýbať čučoriedkam, alebo si kvôli smrteľne jedovatým morským štvorzubcom nepochutíte na lososovi či pstruhovi.

Pokiaľ sa jedná o jedlý hmyz, je to úplne rovnako. Na jednej strane je napríklad najjedovatejší chrobák na Slovensku, májka fialová (tej sa radšej ani nechytajte) a na strane druhej je svrček domový. Ten nielenže nie je toxický, ale naopak, obsahuje vysoký podiel kvalitných živočíšnych bielkovín a omega-3 mastných kyselín ², ktoré sa dajú pri kontrolovanom chove a spracovaní veľmi efektívne zužitkovať.

Tu ale „jedovaté“ reči nekončia. Že je jedlý hmyz jedovatý, tiež niekoľkokrát padlo v slovenskom podcaste s jednou českou autorkou kníh o výžive. V tomto podcaste sú ale za jedovaté najprv označené všetky priemyselne spracované potraviny, ktoré nájdeme desiatky rokov na regáloch obchodov, a až následne bolo povedané, že primiešaný jedlý hmyz z nich spraví ešte viac jedovaté produkty.

Autorka tejto myšlienky má síce pravdu v negatívnom vplyve nadmernej konzumácie priemyselne spracovaných potravín na zdravie človeka a vznik civilizačných ochorení. Tiež má 100% pravdu v tom, že by sme mali v jedálničku priorizovať nespracované, respektíve len málo spracované potraviny ako ovocie, zeleninu, živočíšne výrobky a iné jednozložkové suroviny. Za jedovatú potravinu však nemôžete len tak označiť akúkoľvek nutrične menej hodnotnú sladkosť, chipsy, či chladené polotovary. Takáto formulácia je nekorektná a manipulatívna.

2. Označovanie hmyzej múčky na etiketách výrobkov nie je dostatočné

Fakt

O tom, čo je dostatočné označenie na etikete, by sa dalo diskutovať, no v tomto zastávame vo FUTU jasný názor. Súčasná legislatíva EÚ o uvádzaní obsahu jedlého hmyzu a hmyzej múčky len v zložení produktu, t.j. na zadnej strane etikety, nie je pre spotrebiteľa postačujúca a informácia by mala byť uvedená v dostatočnej veľkosti aj na prednej strane produktu.

Jedlý hmyz síce môže byť podľa všetkých dostupných štúdii výživný a pre človeka bezpečný, stále sa jedná o potravinu v kategórii „novel food“, teda nových potravín a preto má spotrebiteľ právo na to, aby sa jeho obsah uvádzal na prednej etikete produktu. Odpor voči jedlému hmyzu je, aj vzhľadom na šíriace sa dezinformácie, úplne pochopiteľný a preto by mal mať aj človek, ktorý nečíta zloženia produktov, právo rozhodnúť sa, či bude takýto zdroj proteínu konzumovať, alebo nie.

Ešte viac diskutabilnou kategóriou potravín, kde označovanie surovín nie je postačujúce, sú nebalené pekárenské výrobky. Avšak toto označovanie je nepostačujúce bez ohľadu na to, či obsahuje zložky hmyzu, alebo nie. Podľa §3 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. (Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách) je totiž potrebné uviesť zloženie vybraného nebaleného produktu na dostupnom mieste.

To znamená, že všetky suroviny musia byť uvedené v blízkosti tovaru, no nie na etikete, cenovke a ani na okamžite viditeľnom mieste, ale na dostupnom mieste v predajni. No a keďže sa bežnému zákazníkovi často takéto informácie dohľadávať nechce, môže si kúpiť produkt, ktorý by si v prípade plnej informovanosti bežne nekúpil. Čo to pre vás znamená? Zaujímajte sa o to, čo dávate do úst a hľadajte všetky dostupné informácie o jedlách, ktoré jete. My vo FUTU sa s obsahom kvalitného hmyzieho proteínu v potravinách vždy pochválime radi aj na prednej strane produktu!

„Ak má byť jedlý hmyz, respektíve odpor voči hmyzu dôvodom, prečo si ľudia konečne začnú čítať etikety a zaujímať sa o zloženie svojich potravín, budem na konci dňa za tento odpor, aj keď iracionálny, veľmi vďačný.“

– Maroš Krivosudský, spoluzakladateľ FUTU a výživový poradca

3. Hmyz v potravinách je novinka, ktorú nám chce EÚ zatajiť

Mýtus

Ako bolo spomenuté v predošlom bode, povinnosť označovania jedlého hmyzu na etiketách výrobkov podľa nás nie je dostatočné, avšak nie je v nikoho záujme obsah jedlého hmyzu zamlčať. Rovnako nie je pravda, že je využívanie hmyzu v potravinárstve novinkou, ako sa to pokúšajú rôzni autori článkov komunikovať. Potraviny s obsahom hmyzu nájdete aj na pultoch slovenských obchodov desiatky rokov, pričom sa jeho zložka nachádza aj v obľúbených salámach, klobásach, šunkách, ale aj sladkostiach, ako sú cukríky či čokoládové pochutiny a na ovocí.

V prípade mäsových výrobkov sa jedná o farbivo karmín, respektíve košenila, označované aj ako E120. ³ Toto červené farbivo je extrahované z hmyzu, konkrétne samičiek červca nopálového a môže spôsobovať alergické reakcie či hyperaktivitu u detí. V prípade spomínaných sladkostí a ovocia je zase reč o tzv. šelaku s označením E904. ⁴ Jedná sa o polyesterovú živicu získavanú z výlučku hmyzu s názvom červec lakový a využíva sa na dosiahnutie lesklého efektu na povrchu produktov. Ide predovšetkým o jablká, citrusy, ale aj bonbóny a želé cukríky, pričom táto prísada môže vyvolať slabé alergické reakcie len u veľmi malého množstva jedincov.

Treba si uvedomiť, že jedlý hmyz tu je už mnoho rokov a možnosti jeho využitia objavujeme len postupne.

4. Hmyz je plný parazitov a výkalov, ktoré v potravinách skonzumujeme spolu s ním

Mýtus

Vedome spájať hmyz so špinou, výkalmi a parazitmi je tou najjednoduchšou formou, ako vyvolať v človeku odpor. Práve k nehygienickému prostrediu sa nám totiž hmyz podvedome viaže, keďže veľa druhov ľahko prežíva v nehostinných podmienkach. Pokiaľ sa však rozprávame o schválených druhoch jedlého hmyzu, neexistuje takmer žiadna pravdepodobnosť, že by ste na regáloch obchodov na Slovensku našli produkt, v ktorom by sa parazity alebo výkaly nachádzali.

Kontrola kvality potravín v EÚ patrí k najprísnejším na svete a jedlý hmyz musí byť chovaný na certifikovaných farmách, respektíve testovaný v certifikovaných laboratóriách, aby ho bolo možné uviesť na trh pre ľudí či domáce zvieratá. Certifikácia pre ľudí je samozrejme násobne prísnejšia a tomu zodpovedajú aj podmienky, ako sa larvy múčiara, koníky či svrčky chovajú. ^5, 6 Keď prejde táto farma certifikáciou na úrovni EÚ a vy máte záujem z jedlého hmyzu ďalej vyrábať produkty, je potrebné schváliť výrobu a distribúciu produktov na úrovni krajiny. U nás na Slovensku sa jedná o schválenie Úradom verejného zdravotníctva SR a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR, pričom ani jeden z týchto krokov nie je jednoduchým procesom.

5. Obal hmyzu (exoskelet) obsahuje chitín, ktorý je rakovinotvorný

Mýtus

Hmyz obsahuje chitín, to je fakt. Že je táto ochranná vrstva rakovinotvorná, je nezmysel, ktorý nemá žiadny vedecký základ, len hrá na základné strachy človeka. Lebo rakoviny sa bojí každý.

6. Chitín zhoršuje vstrebávanie bielkovín

Fakt

Vstrebateľnosť bielkovín z jedlého hmyzu sa pohybuje v rozmedzí 76% – 96%, čo je síce o niečo menej ako z vajíčok (95%) a napríklad z hovädzieho mäsa (98%), ale zároveň je výrazne vyššia ako z väčšiny rastlinných potravín. ^7, 8 Dôvodom je aj spomínaná ochranná vrstva hmyzu – chitín, ktorá v tráviacom trakte človeka pôsobí ako nestráviteľná vláknina, respektíve čiastočne stráviteľná vláknina (v tráviacom systéme človeka sa nachádza aj enzým chitináza a podľa aktivity tohto enzýmu vedia niektorí jedinci tráviť chitín a niektorí nie). ⁹

Obsah stráviteľnej alebo nestráviteľnej vlákniny v jedlom hmyze však určite nie je z pohľadu zdravia človeka negatívom, a teda je len potrebné hmyz spracovať, pomixovať, prípadne poriadne požuť. Keby sme mali hľadať analógiu v rastlinnej ríši, je to podobné ako s ľanovými a inými semienkami, ktoré keď nespracujete a nepomixujete, využiteľnosť živín v nich obsiahnutých bude pre človeka veľmi obmedzená. 

7. Európania nevedia stráviť jedlý hmyz

Mýtus

Mýtus postavený na jednoduchej, no nesprávnej logike, že naše tráviace ústrojenstvo nie je prispôsobené na akékoľvek potraviny, ktoré sme historicky neboli zvyknutí konzumovať, a teda ich nestrávime.

Ako hlavný príklad sú v týchto dezinformačných článkoch a videách uvádzaní ľudia žijúci v Ázii či Afrike, pre ktorých je síce prirodzené konzumovať hmyz, no nie je prirodzené konzumovať napríklad mliečne výrobky, a preto majú problém s ich spracovaním. To je skutočne fakt. Na to, aby ste boli schopní spracovať laktózu, t.j. mliečny cukor – disacharid, potrebujete produkovať dostatok enzýmu laktáza, ktorý tento disacharid rozštiepi na jednoduché cukry, konkrétne glukózu a galaktózu. Ak neprijímate dostatok mliečnych výrobkov počas života, enzým laktáza sa vo vašom tele prirodzene produkuje vo výrazne menších množstvách a vy máte s trávením laktózy problém, čo spôsobuje tráviace ťažkosti.

Ľudí, čo nevedia stráviť jedlý hmyz je ale podstatne menej a určite sa nedá táto skupina klasifikovať ako „Európania“. Táto malá skupina ľudí so špecifickou intoleranciou nie je (kvôli nedostatku enzýmu trehaláza) schopná rozložiť disacharid alfa,alfa-trehalóza, ktorý sa vo väčšine druhov hmyzu nachádza. Tento disacharid sa ale nachádza aj v niektorých hubách, krevetách, morských riasach či produktoch obsahujúcich pekárske droždie, ktoré v Európe konzumujeme bežne.¹⁰ Čo z toho vyplýva? Že keď máte problém s trávením týchto potravín, budete mať možno problém aj s trávením hmyzu. Ak nie, hmyz strávite úplne bez problémov.

8. Niektoré druhy hmyzu spôsobujú nedostatok vitamínu B1 (tiamínu)

Fakt

Tu je potrebné sa opakovať. Konzumácia značného množstva druhov hmyzu je pre človeka skutočne nevhodná. Takýmto druhom hmyzu je aj moľa s latinským názvom Anaphe venata, ktorej larvy obsahujú vyššie množstvá enzýmu tiamináza a ktorej pravidelná konzumácia u ľudí naozaj spôsobuje nedostatok vitamínu B1.

Táto konkrétna moľa ale s vybranými 4 druhmi jedlého hmyzu schválenými v EÚ nemá nič spoločné. Moľa totiž žije len v afrických krajinách, ako je Nigeria, Angola, Kamerun, Kongo, Rovníková Guinea a ďalšie. Práve v Nigérii v roku 1992 zistili, že domorodci hľadajúci zdroje bielkovín jedli v minulosti (v 60., 70. a 80. rokoch 20. storočia) väčšie množstvá Anaphe venata, čo spôsobilo ataxiu, teda nervovú poruchu spôsobenú nedostatkom vitamínu B1. ¹¹ Konzumáciu tohto hmyzu ale ani vtedy nikto neodporúčal, jednalo sa len o nevedomosť lokálnych Afričanov.

Prečo sa spomína ataxia z 20. storočia z Afriky v spojitosti s konzumáciou jedlého hmyzu v 21. storočí v Európe? Iba pre umocnenie odporu a dezinformovanie širokej verejnosti.

9. Konzumácia jedlého hmyzu môže spôsobiť alergickú reakciu

Fakt

Jedlé červíky, larvy, svrčky a kobylky môžu byť skutočne pre istú skupinu ľudí alergénom. Pokiaľ ide potravinové alergie, úrad EFSA (European Food Safety Authority) dospel k záveru, že konzumácia jedlého hmyzu by potenciálne mohla viesť k alergickým reakciám, najmä u ľudí, ktorí sú alergickí na kôrovce a roztoče prachu. ^12, 13 Aj keď je počet takýchto prípadov veľmi nízky, legislatíva výrobcom nariaďuje označovanie obalov výrobkov s obsahom jedlého hmyzu alergénom číslo 2, t.j. kôrovce a výrobky z kôrovcov.

V prípade, že takouto potravinovou alergiou trpíte a krevetám, krabom, homárom či iným kôrovcom sa vyhýbate, určite spozornite aj pri konzumácii hmyzu. Riziko reakcie je nízke, avšak nie je nulové.

10. Jedlý hmyz je tu na to, aby nahradil tradičnú živočíšnu výrobu

Mýtus

V jedlom hmyze vidí vedecká obec významný potenciál v rozširovaní možného výberu potravín, ktoré sú nutrične hodnotné a bohaté na bielkoviny. Zároveň má ich produkcia výrazne menší negatívny vplyv na životné prostredie, ^2, 14 čo zase oceňujú klimatológovia a eko aktivisti. Jedlý hmyz má teda byť doplnkom k už existujúcej živočíšnej výrobe a nie jej náhradou. Keď sa vás teda niekto spýta, či si ako zdroj bielkovín budete vyberať hmyz alebo vajíčka, prípadne hmyz alebo mäso, jedná sa o príklad argumentačnej chyby, ktorá sa nazýva falošná dilema. Tieto možnosti sa totiž nevylučujú a vybrať si môžete oboje. Aj my, fanúšikovia jedlého hmyzu, podporujeme každého človeka, čo konzumuje kvalitné vajíčka z voľného výbehu, nakupuje mäso z ekologických hospodárstiev či domácich chovov, a pije mlieko od overených dodávateľov. Nezabudnite, že vás nikto do konzumácie hmyzu nenúti. Žijeme v slobodnej krajine a výber potravín, ktoré budete konzumovať, je úplne na vás.

Jedlý hmyz nie je pre každého. Udržateľné stravovanie áno.